Kto bol Sv. Jakub?

Svätý Jakub je popri sv. Petrovi, Pavlovi a Jánovi najslávnejším apoštolom. Pochádzal z Betsaidy (Bethesdy). Bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho bratom bol apoštol Ján. Jakub patril medzi Kristových najdôvernejších učeníkov – bol jedným z troch, ktorí videli Premenenia Pána, jedným z troch svedkov vzkriesenia Jairovej dcéry, jedným z troch, ktorí s ním mali bdieť v Getsemanskej záhrade, bol výslovne menovaný medzi tými, ktorí očakávali a prijali na Turíce Ducha Svätého.

Svätý Jakub

Podľa nepotvrdených správ hneď po Turíciach nasadol na prvú loď, ktorá sa plavila do vtedy najvzdialenejších končín, na Pyrenejský polostrov. Ten evanjelizoval a prešiel peši cez celé Španielsko.

Podľa Svätého Písma bol sv. Jakub starší ako vôbec prvý z apoštolov umučený až po návrate do Svätej zeme. Vydal sa k rýdzo pohanským keltským a iberským kmeňom na severe Hispánie, strávil tu podľa tradície (Nový zákon sa ale o žiadnej podobnej ceste nezmieňuje) mnoho rokov. Svoju misiu musel opustiť, aby sa dostavil do Jeruzalema na apoštolský koncil, ktorý rokoval vtedy o závažnej otázke prijatia pohanov do cirkvi. Späť sa živý už nevrátil.

Pri kázni v Jeruzaleme bol prepadnutý farizejmi; hodili mu na krk povraz a predviedli pred kráľa Herodesa Agripa I., vnuka Herodesa Veľkého. Cestou na popravu Jakub uzdravil chorého. Pod týmto dojmom jeden z farizejov, Josias, prosil Jakuba za odpustenie. Obaja boli popravení mečom. Podľa Klementa Alexandrijského sa to udialo pred Veľkou nocou r. 42. Rozprávanie, podľa ktorého sv. Jakub kázal a šíril evanjelium v ​​Španielsku, je apokryfné, až niekedy zo 7. storočia, ale napriek tomu o dvesto rokov neskôr sa za miesto jeho posledného odpočinku vyhlásilo Santiago de Compostela.

História sv. Jakuba v Compostele je teda bohatou zmesou skutočností a legiend, ktoré je ťažké triediť. Ako však vieme dnes, účelom legiend bolo dávať príklad a návod ku kresťanskému životu, a až na ďalšom mieste informovať o skutočných udalostiach. Preto teda môžeme brať len ako približnú informáciu, že Jakubove pozostatky boli okolo r. 550 prenesené z Jeruzalema do kláštora Raith v Palestíne, odtiaľ sa v 7. storočí dostali s mníchmi do španielskej Zaragozy a po invázii Maurov do Galície. Ďalšia legenda je spätá práve s týmto starým rímskym mestom (Caesar Augustou), kde sa Jakubovi údajne zjavila Panna Maria na stĺpe (a povzbudila ho v evanjelizácii), ktorý je tam predmetom úcty. Táto legenda vychádza z tradície, že sa apoštol vylodil niekde v oblasti juhovýchodného stredomorského pobrežia Španielska.

Iná z početných legiend však hovorí, že telo sv. Jakuba bolo krátko po apoštoli poprave na lodi tajne dopravený do Španielska. Plavidlo pristálo v Galícii, kde jeho žiaci apoštolovo telo pochovali. Podľa ďalšej legendy sem telo apoštola po jeho smrti preniesli anjeli. Podľa inej verzie putovalo jeho mŕtve telo na lodi bez posádky naprieč celým Stredomorím, až uviazlo v úzkom zálive na západnom pobreží Hispánie, tam, kde dnes stojí prístav Padrón, niekdajší rímska Iria Flavia na pobreží Atlantického oceánu; tu boli jeho pozostatky uložené.

Pokračujúc v historickej interpretácii legiend, v neobývanom mieste blízko sídla biskupstva v niekdajšom meste Iria Flavia, zbadal 25. júla (tento dátum zostalo definitívne ako sviatok apoštola) 813 istý mních-pustovník Pelagius (Pelagio, Pelayo) nezvyklou žiaru. K hrobu, dlho predtým hľadanému, bol dovedený jasnou hviezdou (v ďalších verziách legendy tromi hviezdami, ktoré nad hrobom mimoriadne žiarili, alebo dokonca celým hviezdnym poľom). O úkaze informoval biskupa Theodomira. Na svetlom označenom mieste bol potom objavený mramorový náhrobok z rímskej doby s pravdepodobnými ostatkami sv. Jakuba Staršieho a jeho dvoch učeníkov. Ostatky, ktoré sa potom stali symbolom celej cesty, boli ponechané na mieste nálezu, v pôvodnom antickom hrobu. Kráľ Alfons II., Ktorý vtedy panoval v Astúrii a Galícii, dal ihneď nad náhrobkom vybudovať malý kostol a pri ňom benediktínsky kláštor. Najbližšie vznikla aj osada s 300 obyvateľmi; onedlho začala rýchlo rásť. Dnešná, románska bazilika z 11.-12 storočia, je už štvrtá v poradí.

Podľa mena svätca a súčasne aj podľa antického pohrebisko na obdivuhodnom mieste, Hviezdnom poli (Campus Stellae), dostalo miesto – budúce hlavné mesto Galícia – svoj názov: Santiago (Sant’ Iago – Svätý Jakub) de Compostela, teda miesto “Svätého Jakuba v Hviezdnom poli”.

Roku 1122 zaviedol pápež Kalixt (Calixtus, pápež v rokoch 1119-1124) kázanie, ktoré vyzýva výslovne k púti do Santiaga. Súčasne bol stanovený takzvaný jubilejný compostelský rok čiže svätý rok, opakovaný vždy v rokoch, keď 25. júl pripadá na nedeľu. Otváranie a zatváranie katedrály je každý deň vo svätom roku sprevádzané zvukom tradičných hobojov a šalmají. Odvtedy sa Santiago stalo jedným z najdôležitejších miest pútnického sveta a počet pútnikov prichádzajúcich za sv. Jakubom každoročne rastie.